NOSENIE

Nosenie má veľmi pozitívny vplyv na psychomotorický vývoj dieťatka. V odborných kruhoch sú na nosenie detí rozšírené viaceré názory, nasledujúce tvrdenia však vychádzajú z dlhoročného pozorovania detí v praxi a z analýzy správania sa tela v ergonomickej polohe počas nosenia.

Monotónny pohyb dieťaťa v šatke sa odvíja od pohybu tela matky, vďaka ktorému neustále pracuje nervovo svalový aparát tela dieťaťa. Teplo matkinho tela a pocit bezpečia regulujú svalový tonus, teda odpor svalov až na úroveň normotonusu, ktorý je nevyhnutným predpokladom na vykonávanie akýchkoľvek spontánnych pohybov. Tieto dva pozitívne dôsledky nosenia umožňujú dieťaťu motoricky napredovať. Dieťa je uvoľnené a zároveň aktívne, čo je u maličkých detí stav iba veľmi ťažko dosiahnuteľný mimo šatky. Preto je nosenie vhodné aj u detí s oneskoreným psychomotorickým vývojom, hypertonusom (zvýšeným svalovým napätím), či hypotonusom (zníženým svalovým napätím). Nosenie zároveň zapája rovnovážne a vzpriamovacie systémy tela, čo má pozitívny efekt pri dosahovaní pohybových míľnikov v živote dieťatka.

KEDY ZAČAŤ A KEDY PRESTAŤ S NOSENÍM

Vývoj odštartuje popôrodný bonding, počas ktorého môže dieťa naplno využiť svoje vrodené reflexy, slúžiace na prežitie. V nasledujúcom období je pre dieťa pohyb na tele matky veľmi prospešný, čo ale neznamená, že musí v šatke tráviť celý deň. Práve naopak. Blízky kontakt s dieťatkom nám umožňuje lepšie mu porozumieť a reagovať na jeho potreby. Dieťatko potrebuje objavovať, čo všetko jeho telo už dokáže, zapája postupne rôzne svalové skupiny a na základe ich aktivácie zvláda nové a nové schopnosti.

Rovnováha je potrebná, preto je dôležité vnímať a reagovať na potreby dieťatka, sledovať jeho signály a vyvážiť pobyt v šatke s voľným pohybom na podložke. Iba na rovnej podložke je totiž schopné zvládnuť správnu opornú bázu a naučiť sa používať svoje ťažisko. Psychomotorický vývoj je geneticky naprogramovaný, ale úroveň jeho kvality určuje práve správna aktivácia svalov.

Počas nosenia je dieťatko psychicky uspokojené a je lepšie pripravené na pohyb v priestore. A naopak, zvládnutie jednotlivých štádií motoriky na rovnej podložke sa odrazí na polohe dieťaťa aj počas nosenia v šatke v bdelom stave. Šatka totiž kopíruje prirodzené zakrivenie chrbtice a schopnosť opory o končatiny v jednotlivých fázach vývoja. Tak, ako dieťa v ľahu na podložke pasie koníčky, tak isto aj v šatke začína napriamovať krčnú chrbticu, zasúva bradu, začína pozorovať okolie a opiera sa hornými končatinami matke o hruď. Toto sa zintenzívňuje okolo 4. mesiaca veku, kedy dieťa začína mať veľký záujem o okolitý svet a zvláda oporu na brušku.

Okolo 4,5 mesiaca v bežnom motorickom prejave, ukazuje dieťa prvý skrížený model, kedy prenesie váhu na kolienko a opačný lakeť, čím uvoľní druhú rúčku na úchop hračky. Vtedy sa deti zvyknú v dobe bdenia v šatke vykrúcať. Ideálne je dopriať v tomto období dieťaťu čo najviac pohybu v priestore, prípadne skúsiť úväz na bok.

Neskôr, okolo 5. mesiaca sa dieťa dvíha dlaňami vyššie o vystreté lakte, čo sa v šatke prejavuje ako napriamenie až po driekovú chrbticu a vystrkovanie ručičiek zo šatky. Zhruba v 8. mesiaci začínajú deti zvládať samostatný pohyb v priestore a zvyčajne v tomto období prichádza tzv. nosiaci štrajk, kedy sa odmietajú nosiť.

PREDČASNÉ POSADZOVANIE VERZUS PODSADENIE V ŠATKE

V štandardnom vývoji dieťa dospeje do štádia, kedy sa samo posadí a postaví. V šatke zostáva spodná časť chrbta zaguľatená, takže dieťa samo nesedí. Predčasné posadenie dieťaťa je statické, strnulé a váha hlavičky sa prenáša gravitáciou na stavce nižšie až na krížovú kosť a dochádza k neprirodzenému preťaženiu a blokádam. Ďalším mínusom je fakt, že dieťa dosiahlo najvyššiu schopnosť pasívne a teda stráca motiváciu na objavenie pohybu. Polohu v šatke na matke si dieťa psychologicky nespája s polohou sedu. Vďaka správne zaguľatenému chrbtu a kolienkami uloženými v tvare písmena M nad úrovňou zadočku, podpore celej chrbtice správne dotiahnutou šatkou a symetricky uloženými rúčkami, je váha hlavičky prenesená kolmo do stredu tela matky a nie na stavce dieťaťa. Hovoríme tomu tzv. podsadenie. V správnej polohe v šatke sú stavce od seba mierne odtiahnuté, čím sa chrbtica naplno rozvinie a výrazne odľahčí. To je nevyhnutné pre rovnomerné zapájanie svalových skupín a ako prevencia rôznych svalových disbalancií. Táto poloha zaguľateného chrbátika je prirodzená a potrebná. Vo frontálnej rovine má dieťatko prirodzene ohnutú chrbticu v tvare písmena C a až s postupným vývojom sa objavujú ďalšie krivky, až kým vznikne písmeno S. Toto postavenie kopíruje aj šatka, takže nosenie je vo svojej podstate prirodzené a zdravé.

POZITÍVA NOSENIA NAŠIROKO V POROVNANÍ S BALENÍM NA ŠIROKO

Ďalším pozitívnym aspektom je centrovanie bedrových kĺbov, teda prevencia poškodenia v tejto oblasti. Vďaka neustálemu prekrvovaniu pri pohybe je dokonca oveľa účinnejšie ako obmedzujúce balenie naširoko.

NAJVHODNEJŠIA POLOHA PRE SPÁNOK MALÉHO DIEŤATKA

Z fyziologického hľadiska, do 3. mesiaca nemá dieťa v ľahu na chrbátiku žiadnu opornú bázu, poloha je pre neho neprirodzená, nestabilná a preto sa často objavujú úľakové reakcie. Spánok na tvrdej podložke býva zvyčajne krátky, trhaný, prípadne sa dieťa často vytáča, aby si zabezpečilo stabilitu. Preto je do 3 mesiacov vhodné používať na spánok niečo mäkké, do čoho dieťatko „zapadne“ a ohraničí mu to priestor.

Prirodzene je pre dieťa najprirodzenejšia poloha na brušku, čo sa ale bez dozoru neodporúča. Preto na ohraničenie priestoru skvele poslúži šatka, ktorá okrem toho zabezpečí dokonalú oporu a pocit bezpečia. Matka vníma dýchanie dieťatka a naopak jej pohyby pri dýchaní ho stimulujú.

Po 3. mesiaci, ak má dieťatko vytvorenú stabilnú opornú bázu medzi lopatkami, tj. drží v ľahu na chrbte nožičky nad podložkou, vtedy mu už spánok na rovine toľko neprekáža.

POTREBA NOSENIA A DLHODOBÉ NOSENIE

S pribúdajúcimi mesiacmi sa prirodzene kráti čas a znižuje frekvencia pobytu dieťatka v šatke. Práve nosiace mamy promptne reagujú na potrebu dieťatka ísť von, a presne tak by to malo byť. Psychické uspokojenie dieťatka musí byť v rovnováhe s fyzicky príjemnou aktiváciou v každom veku.  

Mgr. Edita Vlkovičová vyštudovaná fyzioterapeutka so zameraním na detskú rehabilitáciu.
Poznatky uvedené v článku sú odpozorovane z jej praxe,osobnej skúsenosti a pozorovania.