Rozhodnutie nosiť svoje dieťa je rozhodnutím srdca a rozumu. Reprezentuje totiž lásku a tú najúprimnejšiu snahu urobiť pre svojho potomka to najlepšie. Neopomenuteľnou pridanou hodnotou je pozitívny vplyv nosenia na psychickú pohodu matky.

Z hľadiska celkového vývinu dieťaťa možno nosenie chápať predovšetkým ako základný pilier vzťahovej výchovy. Dieťa sa rodí ako malý bezbranný človiečik avšak vybavený inštinktívnou tendenciou naviazať sa na blízku opatrujúcu osobu, ideálne na matku. Na to, aký typ vzťahovej väzby medzi nimi vznikne, má bezvýhradný vplyv matkino správanie. Len ak je matka jemnocitná, t.z. primerane reaguje na signály dieťaťa, je v jeho blízkosti a chráni ho, môže vzniknúť tzv. bezpečná vzťahová väzba, ktorá je predpokladom zdravého psychického vývinu. Nosenie je v tomto kontexte ideálnym prostriedkom bezprostredného diferencovaného napĺňania potrieb dieťaťa. Ak je matka v neustálom fyzickom kontakte s dieťaťom, prirodzene je pre ňu jednoduchšie reagovať na jeho signály. Bábätko schúlené v blízkosti matky cíti jej teplo a pohyby, počuje hlas, tlkot srdca. Zažíva veľmi podobné vnemy ako v matkinom brušku a cíti sa bezpečne. Takéto dieťa je oveľa pokojnejšie, menej plačlivé, lepšie spinká. Svet vníma ako bezpečné miesto, preto sa neskôr ľahšie osamostatňuje, je sebavedomejšie, spoločenské, psychicky odolnejšie.

Neopomenuteľným benefitom je pozitívny vplyv nosenia na kognitívny vývin. Dieťa je v stave pokoja a istoty, kedy môže nerušene pozorovať svet okolo seba a učiť sa novým veciam.

Z pohľadu matky býva neustála starostlivosť o malé dieťa veľmi náročná a často i obmedzujúca. Nosenie môže toto obdobie výrazne uľahčiť. Matka je v kontakte s dieťaťom a súčasne sa venuje iným povinnostiam alebo záľubám. Nie je vytrhnutá zo spoločenského diania, čo je veľmi dôležité pre jej psychickú pohodu.